Alica v krajine za zrkadlom chcela od kráľovnej v šachovej partii, aby ju prijali medzi seba. Stalo sa.

Kto pozná termín "hakuna matata", Leví kráľ III, že sa máme dívať za to čo vidíme (teda nedívať sa na odraz, ale snažiť sa pochopiť skutočnosť (v tomto prípade seba, naše "self") z reálneho vnemu), ten možno bude chcieť čítať znova a znova...

Bežali, a ledva sa dotýkali nohami zeme, ledva Alica lapala po dychu, keď zastali, zistila, že je tam, kde bola. Namietala a kráľovná vraví, čudné, že v takej pomalej krajine Alica žije, u nich, ak sa chceš udržať namieste, musíš bežať zo všetkých síl. A ak sa chceš dostať niekde inde, musíš bežať aspoň dvakrát tak rýchlo...

Cez les viedla len jedna cesta a  označená bola dvoma rôznymi smerovkami, ktoré ukazovali k domu Fidliho a Tidliho, boli to tučniaci. Ukáže sa, že bývajú v jednom dome a sú to bratia? Jeden tvrdil vždy opak toho čo ten druhý. Prišli k čiernemu kráľovi, ktorý chrápal, snívalo sa mu, vravel Fidli, a pýtal sa jej, že či vie, o čom. tvrdil, že o nej. Nech si teda dáva pozor, aby ho nezobudila, lebo by už nebola nikde. Keď namietala, že potom by ani oni dvaja neboli nikde, nič nenamietali. Bola ich existencia podmienená len kráľom? Existuje len v jeho sne? Po zobudení by zhasla ako svieca? Plakala a oni vravia, nech neplače, že od plaču sa ešte nik nestal skutočnejší, tak načo plakať.. Alica vraví, namiet,a ak by neexistovala, nemohla by ani plakať. Smiala sa cez slz. Myslela si, že tárajú, že len hlúpy by pre to plakal.

Syn kreslil, najskôr ten v strede, egypský faraón si z krištálu zmení na toho zlého (ten v pravo) a potom získa výcvikom postoj a vytvorí sa svalnatý bojovník. Z diamantu od najslabšieho po najsilnejšieho...Bo, krištál nabíja nielen telo ale aj naše prostredie pozitívnou energiou. Zneškodňuje záporné zemské žiarenie a geopatogénne zóny. Lieči a zmierňuje bolesti.

Potom stretl na ďalšom políčku šachovnice bielu kráľovnú. Alica jej vraví v príhodnej chvíli, že jej pamäť funguje len jedným smerom, do zadu. Kráľovná ju ľutuje. Ona si pamätá i to, čo sa stane o dva týždne. K tejto veci tu mám skúsenosť, že tiež som nakreslil pred pár dňami obrázok, i sem som ho dal, a potom som listoval a čítal v tejto knihe synovi o hupki dukpim a zistil som, že sa podobá to moje na to, čo bolo v knihe....Pamätal som si i ja to, čo ešte len malo byť?

...ten vpravo má takú úlohu, bojovať proti zlému (ten vľavo).

Zmenila sa kráľovná na ovcu a predávala v obchode. Alica chcela vajíčko a čudovala sa, že keď si kúpi dve, mala by to lacnejšie. A potom sa rozhodla, že radšej to drahšie a jedno, lebo, kto vie, ako chutí.

Vajíčko rástlo, zenilo sa na Hupki dupkiho a dávalo jej odpovede na hádanky, ktoré neboli hádanky. Chcel ju dostať argumentami tam, kde išlo o bežnú reč. Jazyk sa skladá z rôznych nepresností, na ktoré sme si zvykli a ani o nich nepremýšľame. Jazyk však ukazuje na hranice našej existencie, ak oto zistil i napr. Martin Heidegger...

Pýta sa napr.: "koľko si vravela, že máš rokov?" Odpovedala a on vraví, že to je zlá odpoveď, veď nevravela predým, koľko má rokov...

Obluda, ktorá je vodná, chobotnica, ktorá bojuje proti dobrým...syn kreslil, ak by nenakreslil, nepísla by som tieto poznámky k Alici...Duša Kállay dostal mnoho ocenení za tie ilustrácie a otvorilo mu to cestu k výsavám na celom svete...

Potom sa bil jednorožec s levom o korunu kráľa, ktorý sa smial, že o jeho korunu sa dvaja bijú. Posol sa vracal a kráľ sa pýta, koho stretol. On, že nikoho. Kráľ myslí na osobu s menom Nikto a vraví, že je asi pomalší od posla. Ten vraví, že on je presvedčený o tom, že nikto nechodí rýchlešie ako on....