Čo bolo bolo

Autor: Mário Bošanský | 16.10.2014 o 9:06 | (upravené 16.10.2014 o 9:39) Karma článku: 2,80 | Prečítané:  174x

Čo bolo bolo terasky som si zase zmazal skoro všetky články, ktoré som sem vpísal za cca. 8 rokov. Ako som to ukladal, archivoval, videl som i pár fotiek syna, keď bol ešte maličký, i ako rástol a mohol som ten časový úsek i takto hodnotiť. Ako som rástol, menil zamestnania, snažil sa uživiť rodinu, riešil zodpovedne i menej top udalostí...Ako som písal dávnejšie, toto tu je z mojej strany skôr taká "psychohygiena", nevidel som časom nejaký hlbší záujem o tieto texty od "náročného" čitateľa SME. Nepísal som ni o kabelkách, svetríkoch, nenosil z OC v papierových taškách spotrebný tovar. Bol som skrytý niekde pod povrchom, zakódovaný... A skôr, ako vravel jeden bývalý profesor, študent sa má "vypísať". Tak som na tom trochu pracoval. Zistil som, že naozaj niektoré básne sú hodné ďalšieho spracovania. Tak možno sa mi podarí niečo spracovať. Nie pre náročných čitateľov SME, ale pre čitateľov ako takých, umenia chtivých.

Cenu, ktorú musí každý z nás zaplatiť si volíme do určitej miery sami.

Niekde ostane len slovo, niekde zas karma. Niekde "hriech".

Verím, že i nároční žurnalisti, ktorým je sloboda tak cenná, práve v takýchto stavoch, keď stratili pevnú pôdu pod nohami, ktorá možno bránila skutočnému zážitku slobody, teraz naozaj zakúsia pocit slobody. Pocit neurčitosti, aký zažívajú napr. nezamestnaní, ktorí sú v liberálnej spoločnosti hodení napospas toku rieky peňazí, ktorá plynie a raz sú v nej a raz mimo, na brehu, bez zjavnej hodnoty. Musia si ju nájsť niekde v hlbine. Skutočne rásť, alebo padnúť zlomení.

Každá ľahostajnosť voči osudu druhého vlastne bráni skutočnej slobode. Len v spoločnosti, spoločne, môžeme byť slobodní, inak sme napospas prírode, jej nevyhnutnosti a sile.

Sila mocných, ktorí rastú vďaka spoločnosti, musia byť práve spoločnosťou brzdení. Inak sú mimo spoločnosti, skôr prírodní ( viď. fašisti, komunisti, tyrani...ako sa zviditeľnili činmi v dejinách...).

Tak čo dodať, verme, že slovo je mocné, že sa dokážeme počúvať v jednom jazyku - tom materinskom. Inak to môžeme zabaliť. Budet vsjo jasno, or: All right. Či svet spieva podľa pentatoniky, či rytmicky peje verše v hexametroch, môžeme ľahko skočiť do tragiky (viď. diela gréckej drámy, kde sú nakoniec zaujímavé i hlasy "zboru"...)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?