reklama

Čo bolo bolo

Čo bolo bolo terasky som si zase zmazal skoro všetky články, ktoré som sem vpísal za cca. 8 rokov. Ako som to ukladal, archivoval, videl som i pár fotiek syna, keď bol ešte maličký, i ako rástol a mohol som ten časový úsek i takto hodnotiť. Ako som rástol, menil zamestnania, snažil sa uživiť rodinu, riešil zodpovedne i menej top udalostí...Ako som písal dávnejšie, toto tu je z mojej strany skôr taká psychohygiena, nevidel som časom nejaký hlbší záujem o tieto texty od náročného čitateľa SME. Nepísal som ni o kabelkách, svetríkoch, nenosil z OC v papierových taškách spotrebný tovar. Bol som skrytý niekde pod povrchom, zakódovaný... A skôr, ako vravel jeden bývalý profesor, študent sa má vypísať. Tak som na tom trochu pracoval. Zistil som, že naozaj niektoré básne sú hodné ďalšieho spracovania. Tak možno sa mi podarí niečo spracovať. Nie pre náročných čitateľov SME, ale pre čitateľov ako takých, umenia chtivých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cenu, ktorú musí každý z nás zaplatiť si volíme do určitej miery sami.

Niekde ostane len slovo, niekde zas karma. Niekde "hriech".

Verím, že i nároční žurnalisti, ktorým je sloboda tak cenná, práve v takýchto stavoch, keď stratili pevnú pôdu pod nohami, ktorá možno bránila skutočnému zážitku slobody, teraz naozaj zakúsia pocit slobody. Pocit neurčitosti, aký zažívajú napr. nezamestnaní, ktorí sú v liberálnej spoločnosti hodení napospas toku rieky peňazí, ktorá plynie a raz sú v nej a raz mimo, na brehu, bez zjavnej hodnoty. Musia si ju nájsť niekde v hlbine. Skutočne rásť, alebo padnúť zlomení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každá ľahostajnosť voči osudu druhého vlastne bráni skutočnej slobode. Len v spoločnosti, spoločne, môžeme byť slobodní, inak sme napospas prírode, jej nevyhnutnosti a sile.

Sila mocných, ktorí rastú vďaka spoločnosti, musia byť práve spoločnosťou brzdení. Inak sú mimo spoločnosti, skôr prírodní ( viď. fašisti, komunisti, tyrani...ako sa zviditeľnili činmi v dejinách...).

Tak čo dodať, verme, že slovo je mocné, že sa dokážeme počúvať v jednom jazyku - tom materinskom. Inak to môžeme zabaliť. Budet vsjo jasno, or: All right. Či svet spieva podľa pentatoniky, či rytmicky peje verše v hexametroch, môžeme ľahko skočiť do tragiky (viď. diela gréckej drámy, kde sú nakoniec zaujímavé i hlasy "zboru"...)

Mário Bošanský

Mário Bošanský

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zmenil som prístup k tomuto blogu - ,...ale i tak, je to tu skôr nejaké artterapia, v rámci posttraumatického šoku...a večne predposledného článku. Podľa textov sa to tak nemusí javiť, ale povolaním som poradca. Ako vravieval veľký náčelník Tekumseh: Tí ľudia sa najdlhšie tešia z pokoja a mieru, ktorí sa včas pripravujú na obranu. Tí, ktorí sú odhodlaní brániť sa, kedykoľvek sa im stane krivda...nekandidujem, snažím sa tešiť z toho čo mám i keď iní sa o to nemusia zaujímať a ani to oceniť. Ide o tzv. umelecké diela, ktoré mi robia radosť a ukazujú aj mne, že som na ceste...že sa treba snažiť, bojovať a rásť. Zoznam autorových rubrík:  postraumatický šok

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu